Záhorie

Geografia

Záhorie leží v západnej casti Slovenskej republiky. Väcšiu cast územia zaberá Záhorská nížina, ktorá je súcastou Viedenskej panvy. Severnú cast Záhoria pokrýva Myjavská pahorkatina a cast Dolnomoravského úvalu. Na severe lemujú Záhorie Biele Karpaty, na východe Malé Karpaty, ktoré sa tiahnu územím z juhu od Bratislavy severovýchodne po Biele Karpaty. Rieka Morava tvorí prirodzenú hranicu s Rakúskom z juhozápadu a západu, s územím Moravy zo severozápadu. Oblast Záhoria patrí k povodiu rieky Moravy, ktorá sa pri Devíne vlieva do Dunaja. Medzi najvýznamnejšie toky povodia Moravy patria potoky Malina, Rudava a rieka Myjava. Územie je bohaté na podzemné vody, rybníky, štrkoviská a vodné nádrže pri Kunove a Rohožníku. Záhorská nížina patrí k teplej, ostatné casti k mierne teplej oblasti. Z hladiska zrážok je podnebie mierne vlhké až vlhké s miernou zimou. Priemerné roèné teploty vzduchu dosahujú okolo 9°C, vo vegetaènom období 15°C. Priemerný poèet letných dní v roku je 50, priemerný poèet zimných dní v roku je 40. Roèný priemerný úhrn zrážok je 700 mm, vo vegetaènom období 500 mm. Priemerný poèet dní so snežením je 25, relatívne trvanie snehovej pokrývky 30-40 dní. Priemerný poèet jasných dní v roku je 50. Prevládajúci smer vetra severozápadný a juhovýchodný . Dejiny osídlenia Záhoria poznacilo rozdielne politické postavenie v jednotlivých historických epochách. Dnes patrí Záhorie k najmenej zaludneným oblastiam Slovenska. Priemerná hustota osídlenia je 85 obyvatelov na km2. Spôsobil to historický vývoj a prírodné podmienky. Väèšia cast obyvatelstva žije v mestách Malacky, Stupava, Senica, Skalica, Myjava, Holíc, Brezová pod Bradlom. Vo všetkých mestách je zastúpený potravinársky priemysel. Strojársky priemysel je v mestách Malacky, Myjava, Brezová pod Bradlom, Skalica. Chemický priemysel v Senici, priemysel stavebných hmôt v Rohožníku a vo Velkých Levároch, drevársky priemysel v oblasti pod Malými Karpatami. V polnohospodárstve prevláda živocíšna výroba, ktorá sa špecializuje na chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. V rastlinnej výrobe sa pestuje pšenica, jaèmeò, raž, zemiaky, krmoviny a ovocie. Ekonomicky aktívne obyvatelstvo je zamestnané prevažne v mestách. V poslednom období sa znížil poèet obyvatelstva pracujúceho v polnohospodárstve. Rozvíja sa podnikanie, èo poskytuje obyvatelstvu pracovné podmienky. Na druhej strane sa však zvyšuje poèet obyvatelov, ktorí odchádzajú za prácou do Rakúska. Z administratívneho hladiska v minulosti netvorilo Záhorie jednotný celok. V období Rakúsko-Uhorska patrilo k dvom župám. Severná cast k Nitrianskej a južná cast k Bratislavskej župe. Neskôr sa územie rozclenilo na okresy Bratislava, Malacky, Senica, Skalica, Myjava. V roku 1960 sa vytvorili dva okresy Bratislava-vidiek a Senica. V roku 1996 sa tieto okresy zasa rozclenili na okresy Malacky, Senica, Skalica a Myjava. Doprava na území Záhoria je zastúpená cestnou a železniènou dopravou. V cestnej doprave sprostredkúvajú hlavné spojenia štátne cesty, ktoré sú podla hospodárskej a dopravnej dôležitosti zaradené do cestnej dopravnej siete. Územím Záhoria prechádza dialnica D2. Hustá autobusová siet má strediská v Malackách, Senici, Skalici, Myjave. Hlavným železnièným uzlom Záhoria sú Kúty. V strediskách sú rovnomerne rozmiestnené kultúrne a školské zariadenia.